Niekedy zisk nie je jediný cieľ podnikania.
V diskusiách o „koronovom poučení“ sa neraz objavuje tvrdenie, že pandémia je príležitosťou na zásadné spoločenské zmeny.
Mikuláš Huba v SME napísal, že „koronavírus predstavuje nádej na novú spoločenskú zmluvu“. Pretože „keď sa éra akútneho ohrozenia pominie, potreba porozumenia, predvídavosti a spolupráce na všetkých úrovniach bude aktuálna aj potom.“
Politici zvažujú, ako verejné prostriedky využiť s maximálnym efektom – nielen pre „ekonomiku“, ale aj pre „spoločnosť“.
Zrátajme stimuly
Práve ekonomika, ktorá slúži spoločenským potrebám, je základným princípom sociálneho podnikania. Samotné podnikanie je tu nástroj na riešenie nejakého spoločenského problému.
Keď v Združení na pomoc mentálne postihnutým naučili klientov primerane pracovať, ale pre väčšinu nevedeli nájsť zamestnávateľov, založili sociálny podnik Bivio, v ktorého reštaurácii a hoteli našli mentálne postihnutí ľudia udržateľnú prácu.
Ani priekopník Vladimír Ledecký zo Spišského Hrhova sa do podnikania nepustil, lebo chcel zvýšiť príjmy obecného rozpočtu. Bez sociálneho podniku by tamojší Rómovia boli dodnes bez práce. A bez perspektívy.
Tieto podniky nie sú len papieri. Ani ďalšie z Čirča, Hronoviec, Michaloviec, Čachtíc… Sú živým dôkazom, že aj sociálne podnikanie je udržateľné, že stojí na skutočnej výrobe alebo poskytovaní skutočných služieb, ktoré si dokážu nájsť platiaceho zákazníka.
“Integrujú do spoločnosti ľudí, ktorí by inak žili na jej okraji či dokonca za ním. Bez práce, bez vzdelania a hlavne bez budúcnosti.„
Samozrejme, štát ich podporuje, lenže jeho náklady na dlhodobo nepracujúcich, na rodiny, v ktorých sa chudoba a nezamestnanosť dedia, sú oveľa vyššie.
Keby ste zrátali všetky stimuly a dotácie, daňové zvýhodnenia a exportnú pomoc „bežným“ firmám, výsledná suma by vysoko presiahla pomoc sociálnym podnikom.
Sociálna ekonomika nie je pre štát záťaž. Naopak, mobilizuje ekonomický a spoločenský potenciál, ktorý nikto iný oživiť nevie. V sociálnych podnikoch však títo ľudia produkujú hodnoty, platia dane a odvody, nie sú odkázaní na sociálne dávky.
A ich deti sa na svojich rodičoch učia, že k normálnemu životu patrí práca a nie nezamestnanosť. Väčšina získava nové zručnosti, mnohí si dopĺňajú vzdelanie, zvyšujú kvalifikáciu a postupne sa presadia aj na otvorenom pracovnom trhu.
Korisť pre populistov
Takmer tri milióny sociálnych podnikov v EÚ dokazujú, že sociálna ekonomika je organická súčasť moderného hospodárstva. Integrujú do spoločnosti ľudí, ktorí by inak žili na jej okraji, či dokonca za ním. Bez práce, bez vzdelania a hlavne bez budúcnosti.
Ľahká korisť pre populistov, nacionalistov, fašistov a xenofóbov, ktorí ich ľahko presvedčia, že za ich nešťastný osud môžu cudzinci, Európska únia a demokracia.
Príležitosť pre ekonomiku
A spoločenských prínosov ekonomicky udržateľného sociálneho podnikania je ešte viac.
V Trnave otvoril svoju slovenskú dcérsku spoločnosť nemecký sociálny podnik, ktorý sa popri zamestnávaní zdravotne postihnutých zameriava na opravu a repasovanie vyradeného hardvéru. Dramaticky tak znižuje objem elektronického odpadu, nepoužiteľné časti dáva na recykláciu a pomáha chrániť životné prostredie. Pritom ponúka modernú a žiadanú službu.
Pre reštart slovenského hospodárstva nie je sociálna ekonomika príťaž, ale veľká príležitosť. Znevýhodnených bude v dôsledku krízy viac než doteraz a rozbeh „bežných“ firiem bude opatrnejší.
Pred vyše desiatimi rokmi sociálne podniky dokonca mierne zvyšovali zamestnanosť aj počas krízy. Dokázali všetky zisky reinvestovať do nových pracovných príležitostí.
A ak sa majú „porozumenie, predvídavosť a spolupráca“ stať základom moderného pohľadu na ekonomiku, sociálne podniky budú pre spoločnosť prínosnejšie než doteraz.
Branislav Ondruš
Autor je predseda Aliancie pre sociálnu ekonomiku na Slovensku, pôsobil ako poslanec a štátny tajomník ministerstva práce
